Thajsko a Bali, tipy, práca a zážitky

Thajsko sa stalo magnetom pre digitálnych nomádov z celého sveta aj pre mnohých ľudí z mojej bubliny. Stále som dookola počúval Thajsko, Vietnam, Bali. Tak som si to išiel vyskúšať tiež. Chcel som si overiť, či by mi vyhovovalo v tejto destinácii nejako dlhodobejšie žiť a pracovať. A ako by to celé vychádzalo v režime 2-3 hodiny práce denne. Takže hypotéza stanovená. Poďme na to.

Môj režim v Thajsku a na Bali

• Práca 2-3 hodiny denne
• Väčšinou 2x denne v reštaurácii na jedlo, raňajky v hoteli (človek si uvedomí, aké dôležité je lokálne SEO, vyberal som takmer len cez Google)
• Každý deň 2-3x bazén a plávanie
• 3x týždenne posilňovňa
• V Thajsku veľa pamiatok a spoznávania, na Bali veľa pláží a podnikov
• Zmena hotela a lokality každé 4 dni
• 7 týždňov úplne bez televízie a streamovacích služieb
• V obmedzenom režime na sociálnych sieťach

Tu sa dobre ukázalo, ako zmena miesta dokáže skokovo vytvoriť/zničiť niektoré návyky. Streamovacie služby, YouTube a televíziu som zo dňa na deň úplne vyradil. Na druhej strane sa mi prerušil môj viac ako 4 roky starý návyk, a tým je studená sprcha ráno. Je to jednoducho tým, že v Thajsku netečie studená voda, takže som to po druhom pokuse jednoducho vzdal a chodil som namiesto toho do bazéna.

V podobnom termíne, ako som navštívil Thajsko, sa sem nezávisle od seba chystali minimálne ďalší 4 moji známi a kamaráti. Musím povedať, že v mojej bubline sú Thajsko a Bali naozaj mainstream.

Finančne celý tento výlet vyšiel udržateľne. V režime 2-3 hodiny práce denne som si dokázal presne pokryť celú cestu. To bolo pre mňa celkom zásadné a pozitívne zistenie, aj keď som s tým tak trochu počítal.

Tipy na ubytovanie

Za takmer 7 týždňov v Thajsku a na Bali som vystriedal 13 hotelov a ubytovaní. Väčšinou som zostával 4 noci. Všetky ubytovania som riešil cez Booking a väčšinou tak 12 hodín vopred. Možností je veľa. Tu je výber tých lepších ubytovaní, ovšem v pomere cena/výkon. Bali je v tých hlavných lokalitách vo všeobecnosti drahšie ako Thajsko. Rozdiel je aj v tom, či cestujete vo dvojici alebo sám. Thajsko bolo pre mňa výrazne lacnejšie, keďže som tu cestoval vo dvojici a ceny sú tu nižšie. Priemerná cena na osobu a noc 480 CZK (približne 20 EUR). Na Bali bola priemerná cena 950 CZK (približne 39 EUR).

Residence of Thonglor, Bangkok – drahší pokojný hotel s bazénom a posilňovňou na streche. Mali sme krásnu čistú izbu s veľkou kúpeľňou. Lokalita nie je úplne skvelá, keďže sa v okolí veľa stavia a je tu dosť západniarskych podnikov typu Starbucks. Na druhej strane servis hotela bol fakt dobrý.

Zleepinezz Hostel, Ayutthaya – naopak veľmi lacný hostel (asi štyrikrát lacnejší ako hotel v Bangkoku). Veľmi milá obsluha, skvelé miesto hneď oproti chrámom a všade fakt čisto. Jediné mínus je zdieľanie hajzlíkov a spŕch. Keď to však porovnám naprieč celou túrou, toto bolo najlepšie ubytovanie v pomere cena/výkon.

Toms Inn Pecatu, Bali – pekné izby, skvelá poloha.

Počasie

Obe lokality som navštívil vo februári a v marci. Aj keď nám to takto z Európy môže pripadať ako kúsok, Bangkok a Bali delí 3 000 kilometrov a 4 hodiny letu nejakým miestnym lietadielkom, kde nič nefunguje. V tomto období sa mi oveľa viac pozdávalo počasie na Bali, kde bolo okolo 30 stupňov a občas príjemne zapršalo. V Thajsku často aj 37 stupňov a za celý mesiac ani kvapka vody (ale veľa kvapiek z môjho čela). Horúčava mi vo všeobecnosti veľmi znižuje chuť do práce, takže práca v Thajsku a na Bali bola tým značne obmedzená, aj keď samozrejme klimatizácia veľa vyrieši.

Hn*čka

„Nejedz jedlo z ulice. Nepi drinky s ľadom ani vodu odkiaľkoľvek.“ hovorili. No, neposlúchol som. Takže ma zastihli asi 6-dňové, slušne povedané, tráviace problémy. Čierne uhlie nepomohlo, aj keď som zjedol asi 3 platá. Imodium zabralo skvele. Keď som letel z Thajska na Bali, veľmi dobre som chápal, prečo všetky reklamné plochy v lietadle patria prípravkom proti fast shitingu.

Takže odporúčam mať po ruke. Je pravda, že prvé dni som bol dosť rozbláznený a jedol som úplne všetko. Často dvakrát. A zapil to smoothie. Po tejto skúsenosti a strate 7 kíl som už bol opatrnejší.

Doprava

Keď som prvé dva dni videl dopravu v Thajsku, hneď som pozrel na Google a hľadal štatistiky, koľko ľudí tu zomrie na cestách. Úprimne, čakal som niektorú z popredných priečok. A bola to trefa. V tomto sú Thajci fakt skvelí. Thajsko je v tejto štatistike v prepočte na obyvateľa dokonca na druhom mieste hneď za Namíbiou, ako ukazuje štúdia University of Michigan. Takže som si hneď dával „väčší“ pozor.

Prvá jazda na skútri a chlapík mojím kolenom dvakrát škrtol auto. Taxi skútre samozrejme nemajú helmy na požičanie. Napríklad na Bali, ktoré je chudobnejšie a vozový park je výrazne zastaranejší, mali všetky taxi skútre helmy.

Dobré je tiež vedieť, že sa v Thajsku nezastavuje na priechode pre chodcov. To je európska vymoženosť. Sám som videl jedného staršieho Nemca, ako si brúsi zuby na mladú Thajčanku na druhej strane cesty. Sebavedomo vtrhol na priechod, ako je asi zvyknutý z Mníchova, prvé auto naňho zatrúbilo a druhé ho zrazilo. Odvtedy som na priechode vždy nadväzoval s vodičmi očný kontakt a snažil sa čítať ich ochotu pribrzdiť.

Mnoho typov dopravy nie je napojených na Google, takže to rozhodne nie je také jednoduché ako v Európe.

Grab – niečo ako Bolt. Využívali sme ho predovšetkým na cestovanie na vzdialenosti do 100 km. Napríklad presun z Bangkoku do hostela v Ayutthaye trval Grabom 1:30 (cena 640 CZK (približne 26 EUR)), kým vlakom by sme museli riešiť dopravu na vlak, vlak a dopravu z vlaku. Náklady by síce boli polovičné, ale cesta by trvala 3:30. Grab funguje skvele aj na Bali. Tu som ho používal naozaj veľa na presuny 3-4 km. Taká trasa vyjde zhruba na 18 CZK (približne 0,74 EUR).

Skútre – v Bangkoku sú všade chlapíci so skútrami, ktorí vás radi povozia. Je to trochu šialené, ale zážitok dosť silný. Keď sme išli pomedzi autá, s mojimi 190 cm som asi dvakrát škrtol kolenom vedľajšie auto. Helmu vám samozrejme nedajú. Ale to som už písal.

Tuk-tuky a miestne taxíky – tu je to naozaj veľmi o zjednávaní. Prvá cena nie je nikdy ok a ak vás zjednávanie baví, je táto doprava pomerne v pohode. Ja som radšej volil Grab.

MHD – v Bangkoku funguje super a odporúčam vyskúšať. Dokonca je aj súčasťou Google Máp.

Práca

Airalo – dáta som si zaobstaral cez túto eSIM. Po asi 10-minútovom nastavovaní sa mi podarilo sprevádzkovať celkom kvalitný internet 20 GB na mesiac. S tým sa dá fungovať, aj keď vám na ubytovaní na chvíľu vypadne internet. A to sa mi, žiaľ, stávalo často. Cena je približne 510 CZK (približne 21 EUR). Airalo som si obnovil aj na Bali za podobnú cenu, ovšem tu bol internet výrazne pomalší a s výpadkami. Vyskúšal som aj eSIM od Revolutu hneď prvý deň, keď ju spustili. No nesprevádzkoval som ju.

Wi-Fi – internet rozhodne nebol ako v Česku. Často veľmi pomalý a minimálne na 3 ubytovaniach úplne nepoužiteľný. S týmto je dobré počítať a zaobstarať si dáta navyše. To, že máte na ubytovaní super krásne miesta, kde sa dá pracovať, je skvelé. Ale práve na týchto miestach bol internet fakt pomalý.

Miesta na prácu – často som mal aj v hoteloch problém nájsť dobré miesta na prácu. Všetko je tak nejako menšie a pri niektorých stoloch som sa dosť hrbil. Práca pri bazéne tiež nebola ono. Na Bali je však veľa skvelých kaviarní, kde všetci pracujú a pohltí vás ten vibe.

Ako sa mi pracovalo?

Lepšie, ako som čakal. Mal som v pláne pracovať 3 hodiny denne, čo sa mi pomerne darilo. V prvej polovici som bol dokonca v predstihu. Väčšinou som pracoval hodinku pred raňajkami a potom následne dopoludnia do 12. Výnimočne som potom pracoval popoludní alebo večer. Nebolo treba a večer nebola ani chuť. Prácu po celodennom lietaní vonku v 35 stupňoch by som asi nedal, takže rešpekt všetkým, ktorí to robia. A na Bali a v Thajsku ich nie je málo.

Vo všeobecnosti si veľmi neviem predstaviť, že by som v tomto móde cestovania zvládal pracovať 8 hodín denne a ešte nejako vnímať, čo sa deje okolo. Ale tento režim okolo 3 hodín denne bol úplne ideálny. Človek sa na prácu teší a zároveň sa teší aj na veci okolo. Pri dobre nastavených prioritách by som si dokázal predstaviť fungovať v tomto režime dlhodobo. A to myslím mentálne aj finančne.

Na Bali som stretol celkom dosť ľudí a pýtal som sa, v akom móde fungujú. Prekvapilo ma, že nikto nepovedal, že pracuje trochu. Stretol som buď ľudí, ktorí idú klasických 8 hodín, alebo tých, ktorí už pracovať nemusia.

Na Bali som stretol aj Čechov, ktorí buď pracujú na diaľku, alebo v miestnych podnikoch (menšina). Naozaj sa oplatí robiť (pre peniaze) čokoľvek v ČR a žiť v týchto lokalitách, aj ako najmenej kvalifikovaný asistent zarobíte viac ako v týchto destináciách manažér hotela.

Čo ma ešte bavilo?

Pohoda – atmosféra je taká iná. Všetko je v pohode, všetci sa smejú. Nikto sa nikam veľmi neponáhľa. Podľa toho, čo som tak stretával Čechov a cudzincov, práve za pohodou sem uteká veľa Európanov.

Chrámy. Fascinovalo ma, ako prebieha turistika v chrámoch. Ľudia tam väčšinou rýchlo vbehnú, urobia nejakú fotku (rozumej tak 100), kúpia si niečo a rýchlo preč. Snáď vôbec nikoho nezaujíma, prečo tam chrám stojí, na čo slúži, aká je jeho história. V tomto som sa snažil byť trochu lepší, a tak som si čítal tabuľky, googlil som a dokonca som takmer dočítal aj knižku Dejiny Thajska (Historie Thajska).

More. To bolo na väčšine miest občas sklamanie. Kto chce more ako v Grécku, musí viac hľadať (v Thajsku ideálne na ostrovoch). Na Bali treba hľadať a vedieť, čo od mora chcete. Mňa napríklad na Bali dosť sklamalo, že sa tu takmer nehrá plážový volejbal. Zahral som si iba dvakrát, keď som sa pridal k nejakým miestnym domorodcom.

A bolo toho oveľa viac…

Záver

Ako už asi v článku naznačujem, hypotéza uvedená v úvode sa mi potvrdila. Dokázal by som si predstaviť fungovať v tomto režime dlhší čas a je to finančne udržateľné. A čo je hlavné? Bavilo ma to.

Sumy v eurách sú orientačné, prepočítané kurzom Českej národnej banky 24,365 CZK za EUR k 9. októbra 2026.