Public relations (PR), čo to je a aký má vzťah k marketingu

Public relations (PR), po slovensky trochu neosobne vzťahy s verejnosťou, zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní všeobecného verejného vnímania firiem aj jednotlivcov. PR ako odbor je v podstate strategické riadenie toho, ako sa informácie o organizácii alebo osobe zdieľajú s verejnosťou a médiami. Cieľom PR býva často ovplyvňovanie verejnej mienky smerom k vytýčenému obrazu.

Cieľom PR je budovať pozitívny obraz (image) značky či osoby, získavať dôveru verejnosti, získavať pozornosť a udržiavať prípadnú podporu okolia. Patrí sem konkrétne zdieľanie dôležitých noviniek (napr. oznámenie produktových noviniek či zmien v spoločnosti) a tiež zvládanie krízových situácií s minimálnym negatívnym dopadom. Inými slovami, PR sa snaží zabezpečiť, aby firma alebo jednotlivec boli v očiach verejnosti vnímaní čo najlepšie.

Jedným známym príkladom bola kríza Volkswagenu po odhalení emisného škandálu (Dieselgate) v roku 2015. Po zverejnení afféry sa automobilka rozhodla pre stratégiu tzv. low-profile PR: namiesto tlačových konferencií a okázalých vystúpení pristúpila ku krátkym, faktickým tlačovým vyhláseniam. Cieľom bolo obmedziť priestor na špekulácie a zabrániť ďalšiemu šíreniu emócií. Volkswagen vedel, že akýkoľvek pokus „obhajovať sa“ mediálne by mohol vyvolať ešte väčšiu vlnu odporu.

Z historického hľadiska sa za „otca“ moderného PR považuje Edward L. Bernays. Ten definoval PR ako úsilie informovať a presviedčať verejnosť k podpore určitej činnosti, hnutia alebo inštitúcie. Táto definícia vystihuje, že PR nie je len o predaji produktov, ale aj o „predaji“ samotnej firmy a jej hodnôt. Public relations zahŕňa všetku komunikáciu organizácie s verejnosťou (či už ide o zákazníkov, zamestnancov, investorov, dodávateľov, komunitu alebo médiá) so zámerom zlepšiť celkové vnímanie danej firmy či značky. V praxi to znamená starať sa o vzťahy s okolím a dlhodobo si budovať dobrú povesť.

PR sa často laicky chápe ako „vytváranie dobrého dojmu“ alebo len ako vydávanie tlačových správ, ale v skutočnosti zahŕňa oveľa viac. Ide o premyslenú stratégiu komunikácie, ktorá môže zahŕňať všetko od účasti v debatách na sociálnych sieťach, cez organizáciu verejných podujatí, až po internú komunikáciu vo vnútri firmy. Strategicky tiež samozrejme nastoľovať témy, ktoré sú pre spoločnosť prínosné a žiaduce.

Dôležité je, že PR sa snaží prezentovať informácie spôsobom, ktorý pôsobí prirodzene a dôveryhodne (ideálne tak, aby si verejnosť nevšimla, že ide o aktivitu subjektu), na rozdiel od klasickej reklamy, pri ktorej verejnosť od začiatku vie, že ide o cielenú reklamu firmy, osoby či iného subjektu. Napríklad namiesto priameho nákupu reklamného priestoru sa PR sústreďuje na získavanie „earned media“, teda publicity vďaka záujmu médií a verejnosti. Tým možno dosiahnuť organický (prirodzený) pozitívny obraz založený na skutočnej dôvere ľudí. Je overené, že ak je Váš marketingový výtlak ťahaný prirodzeným záujmom namiesto obyčajného zobrazovania, zapamätanie je oveľa účinnejšie.

PR a marketing, rozdiely a úzke prepojenia

Zjednodušene povedané, marketing a PR sú dve príbuzné oblasti zamerané na komunikáciu smerom von, ale s mierne odlišnými cieľmi. Kým cieľom marketingu je predovšetkým propagácia produktov a služieb s cieľom zvýšiť predaj, PR sa sústreďuje na menej merateľnú oblasť budovania dobrých vzťahov s verejnosťou a posilňovania pozitívneho obrazu organizácie. Je dobré ešte dodať, že PR pracuje s dôveryhodnosťou získanou prostredníctvom nezávislej komunikácie s médiami. 

Inak povedané: marketing primárne predáva, kým PR sa primárne stará o reputáciu. Táto charakteristika sa objavuje naprieč definíciami, napríklad Investopedia uvádza, že marketing sa zameriava na podporu predaja a rast tržieb, zatiaľ čo PR sa sústreďuje na riadenie povesti firmy alebo značky.

Patrik Pilous: Ja osobne sa snažím prepojiť linkbuilding s PR a pri stredne veľkých klientoch komunikovať ich témy a asociácie, pričom sa snažím, aby sme v danej téme mali maximálny zásah, spätné odkazy aj pozitívny sentiment. Cieľom je osloviť aj ľudí, čo klasický linkbuilding nerobí. Ďalšou dôležitou úlohou je vytvoriť podklady pre AI modely, aby sa o danej firme dozvedeli podstatné informácie.

Napriek tomu sa marketing a PR v praxi často prelínajú a dopĺňajú. Obe oddelenia môžu využívať podobné nástroje a aktivity, napríklad prieskumy a spätnú väzbu od zákazníkov. Rozdiel je v tom, ako sa táto spätná väzba využije: v marketingu slúži na pochopenie predajných trendov a hľadanie ciest, ako zvýšiť predaj, zatiaľ čo v PR pomáha pochopiť spokojnosť verejnosti (alebo problémy spojené s určitými krokmi spoločnosti) a rýchlo riešiť prípadnú nespokojnosť. V ideálnom prípade by marketingové a PR aktivity mali byť zladené, aby si navzájom neodporovali, ale naopak posilňovali spoločný brand positioning. Práve budovanie značky je všeobecným spájajúcim cieľom marketingu aj PR.

Spätná väzba pre PR: PR prijíma okamžitú spätnú väzbu od verejnosti či trhu a reaguje na ňu.

Za mňa je ideálne vnímať PR ako súčasť širšej marketingovej stratégie. Odborné zdroje často zaraďujú public relations do tzv. komunikačného mixu (promotion), spolu s reklamou, osobným predajom, priamym marketingom a podporou predaja, ktorý je jednou zo zložiek celkového marketingového mixu (popri produkte, cene a distribúcii). PR tak môžeme chápať ako jednu z ciest, ako komunikovať so svetom, a to spôsobom odlišným od platenej reklamy. Vo výsledku majú marketing aj PR spoločný konečný účel: úspech organizácie, známosť značky a dôveru zákazníkov, dosahujú ho však inými cestami.

PR je tiež súčasťou mnohých marketingových frameworkov, kde najčastejšie figuruje v prvej fáze povedomia alebo prechádza naprieč celým frameworkom.

V praxi organizačné usporiadanie závisí od veľkosti firmy. Vo veľkých spoločnostiach existujú samostatné tímy pre marketing a pre PR (prípadne komunikáciu všeobecne), ktoré sa špecializujú na svoje oblasti. Bežne sa stretávam s pozíciami ako marketingový manažér, PR manažér alebo manažér komunikácie, ktorí sa spoločne starajú o to, aby zákazníci a partneri poznali firmu a vnímali ju pozitívne. Veľkou slabinou však je, že v mnohých firmách PR nie je integrované do marketingu a nie sú zladené ciele ani techniky.

Naproti tomu v menších a stredných firmách býva PR často integrované do marketingu , agendu PR tam zastrešuje napríklad marketingový manažér, ktorý má na starosti aj komunikáciu s verejnosťou. Tento prístup šetrí zdroje, ale zároveň kladie dôraz na to, aby si firma uvedomovala, že PR a marketing nie sú to isté a je potrebné napĺňať obe roly.

Dobré prepojenie marketingu a PR prináša synergiu. Marketingové kampane môžu získať väčšiu dôveryhodnosť, keď sú podporené PR aktivitami, napríklad keď uvedenie nového produktu sprevádzajú pozitívne články v médiách či odporúčania influencerov, ktoré zabezpečí PR oddelenie. Tým, že sa značka dostane k verejnosti v mnohých formách a viackrát, vzniká vyššia penetrácia a šanca na úspech kampane.

PR môže ťažiť z marketingových dát (napr. prieskumov trhu) na lepšie zacielenie svojho posolstva. V dnešnej ére integrovaného marketingu preto mnoho PR tímov úzko spolupracuje so svojimi marketingovými kolegami a zdieľa informácie. Dokonca aj niektoré PR agentúry dnes ponúkajú služby, ktoré predtým spadali výhradne do marketingu (napríklad nákup reklamného priestoru alebo tvorbu kreatívnych kampaní), a stierajú sa tak hranice medzi earned a paid media. Kľúčové však je, aby brand positioning a komunikácia značky zostávali konzistentné, či už prichádzajú prostredníctvom reklamy, sociálnych sietí alebo tlačovej správy.

Meranie úspešnosti sa v marketingu a PR tiež líši. Marketing často hodnotíme pomocou predajných čísel, nárastu tržieb, počtu získaných leadov a pod. Tu sú najčastejšie marketingové KPI. Pri PR je meranie efektu zložitejšie, pretože sa premieta do asociácií značky, povesti a vzťahov, ktoré sa kvantifikujú ťažšie. Existujú však metriky ako tzv. AVE (Advertising Value Equivalent): ten napríklad vyčísľuje, koľko peňazí by stála ekvivalentná platená inzercia v médiu, ktoré o nás vďaka PR napísalo.

Keď napríklad noviny uverejnia článok o našej firme na pol strany, AVE nám povie, koľko by sme zaplatili, keby išlo o inzerát rovnakej veľkosti. Aj tak však platí, že skutočný prínos PR sa prejaví hlavne v dlhodobom horizonte: vo vybudovanej dôvere, lepšej povesti a lojalite zákazníkov, čo sa nie vždy dá okamžite previesť na čísla v tabuľke. Ďalej sa v PR používajú bežnejšie metriky, napríklad zmienky alebo dosah publikovaných tlačových správ.

Aké nástroje a metódy PR využíva?

V PR sa medze rozhodne nekladú. Z vlastnej skúsenosti viem, že úspešné PR kampane kombinujú viac kanálov komunikácie a prispôsobujú sa cieľovej skupine. Medzi hlavné metódy a nástroje PR patria napríklad tieto:

1. Vzťahy s médiami (media relations): Udržiavanie a rozvíjanie dobrých vzťahov s novinármi a médiami. Patrí sem rozosielanie tlačových správ, aktívne ponúkanie príbehov či tém novinárom a organizovanie tlačových konferencií. Cieľom je, aby o firme vychádzali pozitívne a relevantné správy. PR špecialista často vystupuje aj ako hovorca firmy, odpovedá na otázky médií a odovzdáva stanoviská. Keď sa darí, médiá potom o našej značke píšu samy od seba na základe dodaných podkladov, a to má väčšiu váhu než platená inzercia. Často veľmi nefunkčné je masové rozosielanie tlačových správ.
2. Napojenie cez médiá na relevantné komunikačné témy: Ak sledujete reportáže na TV Nova, Prima alebo aj v menších médiách, určite si všímate, že sa k rôznym témam vyjadrujú odborníci, ktorí často pracujú v nejakej firme. Táto forma funguje veľmi dobre, pretože daná firma nielen dostáva priestor spôsobom, ktorý divák neodhalí, ale aj sa prepája s danou témou. Keď sa rieši kybernetický podvod a v reportáži hovorí odborník zo spoločnosti Komerční banka a vysvetľuje, ako s tým bojujú, táto spoločnosť získava navrch nad ostatnými.
3. Tvorba obsahu: PR odborníci sa často podieľajú na vytváraní obsahu, ktorý šíri brand positioning a komunikačné témy značky. Píšu tlačové správy, pripravujú prejavy a prezentácie pre vedenie spoločnosti, tvoria články na firemný blog či do newsletterov a spravujú obsah na webe. V dnešnej dobe sem patrí aj tvorba príspevkov na sociálne siete. Kvalitný obsah umožňuje organizácii rozprávať svoj príbeh vlastným hlasom a budovať si povesť autority v odbore. Napríklad publikovanie odborného článku generálneho riaditeľa v odbornom médiu môže posilniť imidž firmy ako lídra v danom odvetví. Osobne napríklad v rámci linkbuildingu píšem aj články, ktoré by sa dali zaradiť do oblasti PR aktivít. Nejde mi o to, aby som získal len odkaz z nejakého kľúčového slova. Dnes mi oveľa viac ako kedysi ide o to, čo v článku komunikujeme, aké informácie prinášame a aké vytvárame asociácie s danou značkou. To posledné by som zdôraznil. Funguje to všeobecne pre vyhľadávače, AI modely a predovšetkým pre naše mozgy. A o tom je marketing.
4. Rozhovory a vystúpenia: Pri značkách je stále veľmi častým nosičom človek, ktorý za danú spoločnosť hovorí a komunikuje za ňu zásadné veci. Úlohou PR je poskytnúť tomuto človeku čo najširšie publikum a držať nastavenú komunikačnú líniu.
5. Sociálne médiá a influenceri: Sociálne siete sa stali neoddeliteľnou súčasťou PR komunikácie. Firma cez ne buduje komunitu svojich fanúšikov a zákazníkov, reaguje na ich podnety a aktívne ovplyvňuje, ako sa o nej na internete hovorí. Ako PR špecialista často pomáham definovať tonalitu komunikácie na sieťach (tzv. brand voice) a nastavujem, ako reagovať na komentáre či podnety, aby značka vystupovala konzistentne. Dôležitou oblasťou je aj spolupráca s influencermi, teda vplyvnými osobnosťami na sociálnych sieťach, ktoré môžu značku odporučiť svojim sledovateľom. Starostlivo vybraný influencer, ktorý je skutočným fanúšikom produktu, dokáže značke dodať autentickosť a osloviť nové publikum. Ak však spolupráca nie je uveriteľná (influencer propaguje niečo, čomu sám neverí), môže to naopak imidž poškodiť. Preto je úlohou PR takéto spolupráce starostlivo vyberať a riadiť, aby pôsobili prirodzene a prínosne. Tu sa klasické PR prepája so špecialistami na siete či dokonca s influencer manažérmi.
6. Eventy a sponzoring: Organizovanie rôznych podujatí (eventov) je tradičnou súčasťou public relations. Môže ísť o tlačové konferencie, na ktorých firma oznamuje médiám dôležité novinky, ďalej o odborné semináre, okrúhle stoly, dni otvorených dverí, slávnostné uvedenie nového produktu na trh alebo napríklad charitatívne podujatia pre verejnosť. Dobre zorganizované podujatie umožní osobné stretnutie so zástupcami verejnosti či médií a zanechá priamy zážitok spojený so značkou. K PR aktivitám často patrí aj sponzoring spoločenských, kultúrnych či športových udalostí. Firma tým podporí dobrú vec alebo komunitu a zároveň sa jej meno pozitívne zviditeľní. Ak napríklad pivovar sponzoruje lokálny hudobný festival, posilňuje tým povedomie o značke a buduje si imidž podporovateľa komunitného života.
7. Interná komunikácia: Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, aj komunikácia vo vnútri firmy patrí do širokého poľa PR. Spokojní zamestnanci sú totiž dôležitými ambasádormi značky: keď o svojej firme hovoria pozitívne, robia jej dobré PR navonok. Preto mnohé organizácie dbajú na otvorenú internú komunikáciu: pravidelné stretnutia vedenia so zamestnancami, interné spravodaje, intranet, firemné podujatia pre zamestnancov a pod. To všetko pomáha zosúladiť všetkých členov firmy so spoločnými hodnotami a cieľmi. Interné PR rieši aj citlivé záležitosti, ako sú vnútrofiremné zmeny, aby nedochádzalo k šíreniu fám a frustrácii personálu. V českom prostredí sa niekedy hovorí: „Čo zamestnanci, to verejnosť“. Ak firma nezvláda komunikáciu so svojimi ľuďmi, čoskoro sa to prejaví aj navonok.
8. Krízová komunikácia a správa reputácie: Neoddeliteľnou súčasťou PR je príprava na krízové situácie a ich zvládanie. Každá firma môže z času na čas čeliť problému, či už ide o nespokojných zákazníkov, ktorí sa sťažujú na sociálnych sieťach, negatívny článok v médiách, chybu produktu, alebo napríklad väčšiu aféru. Úlohou PR tímu je mať vopred pripravený plán krízovej komunikácie (čo povedať, kto to povie, akým kanálom), a ak kríza udrie, reagovať rýchlo, transparentne a primerane. Často platí, že otvorené ospravedlnenie a vysvetlenie dokážu zabrániť najhoršiemu, pretože verejnosť zvyčajne ocení snahu situáciu riešiť. Ak sa krízovou komunikáciou podarí obnoviť dôveru, firma môže dokonca posilniť svoju reputáciu: ukáže, že sa vie postaviť k problému čelom. Naopak, zle zvládnutá komunikácia v kríze (zahmlievanie, popieranie, pomalé reakcie) môže poškodiť dobré meno na dlhé roky. Okrem riešenia akútnych kríz zahŕňa správa reputácie aj priebežné monitorovanie médií a sociálnych sietí, aby firma vedela, čo sa o nej kde hovorí, a mohla včas zakročiť, ak sa objavujú nepresné či poškodzujúce informácie.

Uvedené nástroje spravidla fungujú najlepšie v kombinácii. Napríklad pri uvedení nového produktu na trh môžem ako PR manažér využiť všetky: pripravím tlačovú správu a rozošlem ju médiám (vzťahy s médiami), zároveň zverejním kľúčové informácie a zaujímavosti na firemnom blogu a sociálnych sieťach (obsah a social media), zorganizujem menšie podujatie pre novinárov a influencerov, kde si môžu produkt pozrieť či vyskúšať (event marketing), a interne informujem zamestnancov, aby aj oni vedeli, čo odpovedať klientom (interná komunikácia). Ak by sa náhodou objavila kontroverzia (napr. nejaká kritika produktu), mám pripravené reakcie a expertov na rozhovory (krízová komunikácia). Takto koordinovaná PR kampaň zabezpečí, že sa o novinke hovorí jednotne a pozitívne naprieč kanálmi.

Prečo je PR dôležité a čo prináša?

Dobre vedené PR sa v dlhodobom horizonte vypláca. Samostatné oddelenie majú, samozrejme, predovšetkým veľké korporácie, no aj menšie firmy by mali PR aktivity jasne vymedziť a mal by za ne niekto zodpovedať. Ak by firma stavila len na okamžitý predaj podporený reklamou a zanedbala budovanie vzťahov s verejnosťou, mohla by naraziť: zákazníci dnes venujú veľkú pozornosť povesti značiek, ich hodnotám a tomu, ako komunikujú navonok. PR by malo azda ešte viac ako iné oddelenia marketingu dbať na správny positioning značky, asociácie a obsah aj formu komunikácie značky.

Práve tu vstupuje do hry PR, ktoré buduje tzv. brand equity (hodnotu značky v očiach verejnosti nad rámec zjavnej hodnoty jej produktov či služieb). Firmy s dobrou povesťou majú lojálnejších zákazníkov, ľahšie získavajú nové talenty (ľudia chcú pracovať pre firmu, ktorá je rešpektovaná) a lepšie ustoja ťažké obdobia.

PR je kľúčové aj pre dôveru investorov a obchodných partnerov. Pri verejne obchodovaných spoločnostiach má pozitívny obraz na verejnosti priamy vplyv na dôveru akcionárov, a tým aj na hodnotu akcií. Keď firma pravidelne komunikuje svoje úspechy, ale aj výzvy, a buduje dôveryhodný príbeh, investori majú väčšiu istotu v jej vedenie a stratégiu. Naopak, negatívna publicita (napríklad aféra s kvalitou výrobkov či etickým prešľapom) môže hodnotu firmy na burze citeľne znížiť, a to nielen pre samotný problém, ale aj pre poškodenie dôvery. Preto sa do PR investuje aj v oblasti vzťahov s investormi (tzv. investor relations), kde je úlohou komunikovať finančné výsledky, stratégie a novinky tak, aby firma bola vnímaná transparentne a seriózne.

Okrem firiem využívajú PR aj verejné inštitúcie, neziskové organizácie a jednotlivci. Politici a úrady potrebujú komunikovať s občanmi, budovať podporu pre svoje iniciatívy a vysvetľovať svoje rozhodnutia, aj to je úloha PR (tu často hovoríme o public affairs či komunikácii verejnej správy). Neziskové organizácie zasa vďaka PR zvyšujú povedomie o svojej činnosti a získavajú darcov či dobrovoľníkov. A známe osobnosti (herci, športovci, influenceri) si pomocou PR budujú svoju osobnú značku: poskytujú rozhovory, spravujú si imidž na sieťach, reagujú na kontroverzie. Všetci, ktorí sú na verejnosti viditeľní, môžu z dobrého PR profitovať, pretože im pomáha udržať si pozitívny vzťah s publikom.

Príklady z praxe ukazujú, aký silný dopad môže PR mať. Klasickou „učebnicovou“ ukážkou je krízová komunikácia spoločnosti Johnson & Johnson v roku 1982 pri tzv. kauze Tylenol: firma vtedy stiahla z trhu všetky lieky Tylenol po tom, čo neznámy páchateľ niekoľko balení otrávil kyanidom, a otvorene informovala verejnosť o všetkých krokoch. Aj keď to bolo finančne nákladné, firma uprednostnila bezpečnosť verejnosti pred ziskom. Tento krok a transparentná komunikácia následne obnovili dôveru spotrebiteľov a často sa uvádza ako príklad výborne zvládnutého PR v kríze. V novšej dobe sme boli svedkami napríklad virálnej kampane ALS Ice Bucket Challenge (2014), teda výzvy, pri ktorej sa ľudia polievali ľadovou vodou, aby upozornili na ochorenie ALS. Vďaka PR a zdieľaniu na sociálnych sieťach táto kampaň obletela celý svet a v krátkom čase sa zapojili milióny ľudí vrátane celebrít. Výsledkom bolo nielen výrazné zvýšenie povedomia o ALS, ale aj desiatky miliónov dolárov na výskum. To všetko dosiahla nezisková organizácia prakticky bez platenej reklamy, iba šikovným využitím PR a sily osobných odporúčaní. Tieto príklady ukazujú, že dobré PR dokáže zázraky: obrátiť krízovú situáciu na príležitosť alebo zo zdanlivo malej udalosti vytvoriť globálny fenomén.

PR v skratke

Public relations je fascinujúci odbor na pomedzí komunikácie, marketingu a psychológie, a ako taký je nenahraditeľný v každej modernej firme či inštitúcii. Z pozície človeka, ktorý sa PR venuje, môžem povedať, že dobré PR dokáže firme doslova zmeniť pravidlá hry: urobiť zo značky miláčika publika, uhasiť potenciálny požiar skôr, než vznikne, alebo vyniesť do popredia príbehy, ktoré si zaslúžia pozornosť. Dôležité je mať na pamäti, že výsledky PR nie sú vždy viditeľné okamžite, je to beh na dlhú trať. Trpezlivé budovanie reputácie a vzťahov sa však oplatí: zákazníci, ktorí značke dôverujú, sa vracajú a odpustia jej občasné chyby; zamestnanci, ktorí sú hrdí na svojho zamestnávateľa, pracujú motivovanejšie; a verejnosť, ktorá firmu pozná v dobrom svetle, jej ľahšie prejaví podporu, keď to bude potrebné.

PR má blízko k marketingu, ale nezabúdajme, že nie je iba jeho „podriadenou“ disciplínou. Ide o svojbytnú strategickú funkciu, ktorá spolu s marketingom tvorí dvojicu zabezpečujúcu, že sa o firme hovorí správne, správnym ľuďom a v správnom čase. Efektívne PR sa pozná podľa toho, že ľudia o vašej značke hovoria pozitívne aj bez toho, aby ste za to priamo platili: vzniká akási samovoľná vlna dobrej povesti. A to je niečo, čo sa nedá kúpiť, musí sa to zaslúžiť.

Napokon platí, že najlepší marketing a PR idú ruka v ruke. Ako som už niekoľkokrát zažil, keď sa spojí skvelý produkt, šikovná marketingová kampaň a k tomu poctivo odvedená práca PR (vzťahy s novinármi, komunity, príbehy, ktoré zasiahnu srdcia ľudí), dejú sa úžasné veci. Značka potom nielen rastie obchodne, ale získava aj dobré meno, ktoré ju bude sprevádzať a chrániť. A práve o tom public relations je: budovať mosty medzi organizáciou a verejnosťou, po ktorých môže prúdiť vzájomné porozumenie a dôvera. Či už ste podnikateľ, marketér, alebo nadšenec do PR, investícia do dobrého PR je investíciou do dlhodobého úspechu. Ja osobne beriem PR ako neoddeliteľnú súčasť úspešného biznisu a každému, kto chce budovať trvalú hodnotu svojej značky, odporúčam na vzťahy s verejnosťou nezabúdať.